Náš lyžiarsky výcvik prebiehal formou dennej dochádzky v termíne od 16. do 20. februára 2026 v stredisku SKI Drienica.
Začal sa v pondelok ráno stretnutím na autobusovej stanici. Ešte rozospatí, s veľkými taškami a lyžami, sme čakali, kým učitelia spravia prezenčku a zistia, či sme všetci dorazili. Cesta trvala len 20 minút, takže nikto nespal, všetci sme sa smiali a rozprávali.
Po príchode nás čakala prvá výzva – vybrať si lyžiarsku výstroj. Skúšali sme lyžiarky, ktoré buď tlačili alebo boli obrovské a paličky sa záhadne strácali. Učitelia nás potom oboznámili so základmi lyžovania a bezpečnosti na svahu. Keď sme si kúpili skipasy, už nám bolo jasné, že ide do tuhého. Na konci dňa nás rozdelili do družstiev podľa úrovne lyžovania. Pondelok nám navyše vyšiel úplne perfektne – nádherné slnečné a mrazivé počasie, ideálne na prvý deň na svahu.
V utorok sme vyrazili naplno. Každé družstvo trénovalo podľa svojej úrovne: začiatočníci bojovali s prvými oblúkmi a pádmi, pokročilí sa snažili zlepšiť techniku a rýchlosť. Smiechu bolo dosť, pády sú jednoducho súčasťou lyžovania. Aj utorok bol slnečný a poriadne mrazivý, takže sneh držal a podmienky boli skvelé.
Streda prebiehala podobne – lyžovali sme podľa družstiev a bolo vidieť, že sa všetci postupne zlepšujú. Aj tí, ktorí sa na začiatku báli, už zvládali svah oveľa istejšie. Atmosféra bola úžasná, povzbudzovali sme sa navzájom a užívali sme si čas spolu mimo školy. Krásne slnečné počasie, aj keď mrazivé, nám umožnilo naplno si vychutnať hory.
Vo štvrtok nás čakali preteky. Zrazu už nešlo len o tréning, ale o to, kto zvládne svah najrýchlejšie. Nervozitu bola cítiť, ale zároveň to bola veľká zábava. Každý sa snažil podať čo najlepší výkon. Spolužiaci stáli pri trati a fandili. Počas pretekov sa slnko na chvíľu schovalo, akoby chcelo pridať trochu napätia.
Piatok bol už skôr oddychový. Ráno sme sa zobudili do zasneženého a zároveň slnečného rána, ktoré vyzeralo ako z pohľadnice. Posledný deň sme si spestrili lyžovaním v maskách – karnevalom. Po poslednom lyžovaní nasledovalo vyhodnotenie kurzu a rozdanie cien. Víťazi mali radosť, ostatní aspoň dobrý pocit zo zážitkov a všetci sme si uvedomili, že týždeň ubehol strašne rýchlo.
Každý deň sme sa po lyžovaní vracali na teplý obed do Hotela Javorna, čo sme ocenili hlavne po celodennom mrznutí na svahu. Teplé jedlo vždy padlo vhod a dodalo potrebnú energiu na zvyšok dňa.
Lyžiarsky výcvik nebol len o športe, bol hlavne o zážitkoch, smiechu, kamarátstvach a spomienkach, ktoré budeme mať dlho v pamäti aj po návrate do školských lavíc.