Tradícia, ktorá prišla zo Švédska a slávila sa 13. decembra symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu.
Najznámejším zvykom na sviatok svätej Lucie je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách po chalupách, ktorých úlohou bolo vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia pomocou husích krídel. Už deň pred Luciou sa odporúčalo dobre najesť cesnaku, aby ochránil jedinca pred zlými duchmi.
V tento deň sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu, tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
Na Luciu si dievčatá dávali do vázy čerešňové alebo jabloňové vetvičky, a pokiaľ do Štedrého dňa vykvitli, zaručene ich stretla láska.
Dievčatá si na dňa svätej Lucie starostlivo pripravili 13 lístkov, na ktoré napísali mená chlapcov srdcu milých a každý deň jeden lístok spálili. Meno, ktoré zostalo na poslednom lístku na štedrý deň, malo byť menom budúceho manžela. Či bolo na ceduľkách naozaj 13 mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a tá, ktorá ich tam napísala.
Chlapci zasa chodievali po domoch s reťazou vinšovať hojnosť hospodáreniu a domáci ich obdarujú slaninkou alebo drobným peniazom. Mládenci si od Lucie do Štedrého dňa vyrábali drevený stolček bez použitia klincov, a na polnočnej omši sa na neho postavili. Potom uvideli všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom.
Najznámejšia ľudová múdrosť hovorí: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“