Týždeň od 3. júna po 7. jún 2024 sa SOŠ PaS niesol v znamení letných kurzov.
Tretiaci absolvovali trojdňový kurz, a to Kurz ochrany života a zdravia a druháci päťdňový Kurz letných športov.
Oba kurzy boli realizované formou dennej dochádzky.
Začali sme v rámci dobrovoľníctva výpomocou na Kamenickom hrade. Na túto zrúcaninu hradu vo vápencovom brale v pohorí Čergova vedie veľmi dobre udržiavaný chodník. Deň sme si rovnomerne rozvrhli na pomoc pri hrade, ale nechýbala ani prestávka na občerstvenie v podobe opečených špekáčikov a vychladeného nealka zo studničky.
Utorok sme venovali relaxu. Aquapark v Lipanoch, ktorý máme len na skok od školy, nám ponúka svojím umiestnením nádherné výhľady na okolitú prírodu a voda v ňom svojím zložením blahodarne vplýva na psychickú a fyzickú regeneráciu organizmu. V areáli je okrem kúpania aj veľa možností na šport.
Streda mala tak trocha edukatívny charakter. Na brehoch Rožkovianskych rybníkov sme si precvičili základy prvej pomoci. Nadobudnuté vedomosti sme si hneď aj overili krátkym testom. Keďže sa jednalo o únik z klasického školského prostredia, žiaci pracovali v skupinách a vzájomné radenie si bolo povolené, ba až „prikázané“. Zvyšok dňa sme strávili športovaním - petang volejbal, bedminton, hod granátom.
Nádherné počasie vo štvrtok nás opäť prilákalo do Aquparku v Lipanoch. Veď pred piatkovou túrou do Vysokých Tatier sme potrebovali načerpať dosť nových síl.
Hlúčik študentov na autobusovej stanici v Lipanoch nemohol znamenať nič iné ako to, že ideme mimo okres. A kam inam, ako do Vysokých Tatier? Teraz bolo naším cieľom Štrbské Pleso - perla Vysokých Tatier. Rozhodli sme sa dobyť Predné Solisko s nadmorskou výškou 2117 m n. m. Napriek tomu, že počasie sa počas cesty menilo ako v apríli, naše odhodlanie zostalo pevné. Tesne pred Chatou pod Soliskom sa rozpršalo. Tí zdatnejší už dávno pili čaj a čakali na „oneskorencov“, ktorí troška zmokli. Po krátkej búrke sa pred nami zjavila nádherná tatranská scenéria a časť tatranských srdciarov sa vybrala dobyť náš ranný cieľ - Predné Solisko. Hnaní nestálym počasím sme zvolili rezké tempo, aby sme opäť nezmokli. Polhodinka a boli sme hore. „Aprílové“ počasie pokračovalo, no aj napriek tomu, bol pocit na vrchole úžasný. Žiaci často išli až za hranice svojich možností. Cesta späť už za pekného slnečného počasia ubehla ako voda. V autobuse sme si viacerí zdriemli a zobudili sme sa až v Lipanoch.
Strávili sme pestrý týždeň a plní zážitkov sa vraciame na pár dní do lavíc, tešiac sa na letné prázdniny.